Svojpomocná skupina 12-krokový program

12 krokový program - z pohľadu odborníčky

Mgr. Hana Vojtová - klinická psychologička, psychoterapeutka,Trenčín

Keď sa bližšie zoznámime s 12 krokovým programom, zistíme, že vo viacerých ohľadoch je mimoriadny. Je veľmi dobre použiteľný pre život kohokoľvek, či už máme problémy zvládať emócie, alebo trpíme závislosťou . 12 krokové programy hovoria o uzdravovaní, ktoré je v ich ponímaní komplexným procesom (znovu)nájdenia kvality života cez uzdravenie vzťahov k sebe, druhým ľuďom a Bohu - Vyššej sile. Tento rozmer má potenciál osloviť širokú škálu ľudí s rôznymi ťažkosťami. (Napokon, kto z nás "zdravých" je celkom slobodný od závislosti, či už je to závislosť od moci, kontroly nad prežívaním našich blízkych, potvrdenia a ocenenia od druhých? Kto z nás "zdravých" nezažíva úzkosti, strachy, pocity sebaľútosti...?) Prínos spoločenstiev 12krokových programov nie je v tom, že by vynašli nové duchovné a terapeutické princípy, ale v tom, že ich dokázali formulovať do jednoduchých a najmä praktických krokov a tento návod opakovane vyskúšať a overiť na vlastnej koži. Program 12 krokov je schopný nasledovať takmer každý, obvykle s pomocou niekoho, kto už krokmi prešiel (sponzor) alebo je s nimi dobre oboznámený (terapeut).

Spoločenstvá programu v sebe obsahujú faktory liečivého pôsobenia skupiny, ako ho poznáme zo skupinovej psychoterapie (univerzalita, dodávanie nádeje, napodobňovanie modelov správania, altruizmus, poskytovanie informácií, korektívna skúsenosť, rozvoj sociálnych zručností. Zároveň nesú ešte ďalšie výhody zvyšujúce účinnosť ich pôsobenia. Dobre fungujúca, dlhšie zavedená skupina je nielen skupinou ľudí túžiacich byť emočne v poriadku, ale je skupinou ľudí oddaných zdravým princípom na celoživotnej ceste uzdravovania. Je spoločenstvom, ktoré si za svoje najvyššie priority stanovilo uzdravenie, jednotu a pomoc druhým. V takejto skupine EA na návštevníka dýchne príjemná atmosféra dobrého naladenia, vzájomnosti a uvoľnenosti.

Princípy 12 krokov sú psychologicky dobre zrozumiteľné a zlučujú sa s tým, čo vieme a používame v psychoterapii. Naviac sú obohatené o duchovný aspekt. Ten je v 12 krokovom programe prítomný od počiatku a od počiatku bol do istej miery predmetom diskusií. Kým na jednej strane umožnil mnohým ľuďom trpiacich beznádejou vrátiť sa do života a dáva programu neobvyklú silu a hĺbku, na druhej strane pre mnohých predstavoval a predstavuje tú časť programu, s ktorou sa, aspoň spočiatku, nevedia viacerí členovia stotožniť. Aj preto členovia programu zdôrazňujú koncept "Vyššej sily" alebo "Boha, ako ho my chápeme", do ktorého si môže každý dosadiť vlastnú predstavu (od kresťanského Boha cez silu skupiny, po mocný strom). Viaceré pokusy vyňať duchovno z dvanásť krokového programu viedli k oslabeniu, aj keď nie úplnej strate jeho účinnosti. Dôvera v "Silu väčšiu ako naša" je práve tým faktorom, ktorý dáva chorým šancu prekročiť vlastné limity, opustiť staré zvyky, čeliť vonkajšej i vnútornej realite, ktorú mnohokrát prežívajú ako ohrozujúcu.

Téma dvanástich krokov, môže ponúknuť veľmi zaujímavý materiál ako pre psychoterapeutov, tak aj napr. pre duchovných. Podobne je to aj s dvanástimi tradíciami - tieto dve sady výsostne praktických princípov umožnili budovanie v základoch zdravého, príťažlivého a rozvíjajúceho sa spoločenstva.

12 krokové programy nie sú všeliekom, nie každého oslovia. Tak ako všade, kde kvalitu ovplyvňuje ľudský faktor, existujú aj skupiny, kde prevládnu interpersonálne konflikty, nezdravé vzorce správania, rivalita. Toto riziko je väčšie pri nových skupinách, najmä v krajinách, kde program nemá dlhú tradíciu (kam patrí aj Slovensko). Preto je podstatné, aby sa jednotlivé skupiny od začiatku sústreďovali okolo princípov 12 krokov a 12 tradícií a posilňovali tak pozitívne smerovanie k uzdraveniu. Skúsenosti zo sveta ukazujú, že ak sa spoločenstvo pridržiava uvedených princípov, skutočne ponúka efektívny spôsob uzdravovania sa.

Upravené podľa Vojtová H., Anonymní alkoholici a ich program dvanástich krokov. Psychiatria, 13, č.3.-4, s. 177-181.

Vložte svoj text

Metóda EMDR

EMDR pomáha uvoľniť zablokované emócie.

Lynne Namka, Ph.D.

Posttraumatické stresové ochorenie (PTSD, post traumatic stress disorder) a iné účinky traumy sú tradične považované za najodolnejšie a najfrustrujúcejšie problémy, pre ktoré ľudia vyhľadávajú terapiu. Dnes existuje nová technika, ktorá uvoľňuje traumu a negatívne presvedčenia - revolučný proces, ktorý nesie označenie Eye Movement Desensitization and Reprocessing (Znižovanie citlivosti a prepracovanie pohybmi očí), skrátene EMDR. Táto nová procedúra pomáha uvoľniť stres a vyčistiť nepohodlné emócie, traumu a bolestné zážitky z minulosti, uložené v mysli a tele. Niektorí ľudia povedali, že EMDR im pomohlo za jedno sedenie viac, než iné terapie počas mnohých rokov.

EMDR sa používa u mnohých typov problémov, vrátane znásilnení, problémov spojených s bojmi vo Vietname, traumy v dôsledku prírodnej pohromy, sexuálneho obťažovania a fyzického zneužívania. EMDR tiež pomáha pri uvoľňovaní nepohodlných spomienok na zážitky kritiky, strápňovania či zahanbovania druhými, ako aj pri uviaznutí v istých emocionálne stresujúcich problémoch.

Prostredníctvom pohybovania očí zo strany na stranu a zároveň sústredenia sa na vnútorné telesné stavy, sa staré potlačené a vytesnené pocity opäť vynoria na povrch a uvoľnia a jedinec sa dozvedá o dočasnej povahe negatívnych emócií. Proces pozorovania pocitov a telesných energií a pozorovanie toho, ako sa menia, učí človeka tomu, ako využívať zenový odstup voči silným emóciám.

Jedinec popisuje, čo pociťuje, ako napr. napätie v ramenách alebo brnenie v nohách, zatiaľ čo si spomína na zážitok alebo si prepracúva starú traumu. Čokoľvek sa objaví, terapeut jemne pripomenie, "Len to pozorujte. Len s tým zostaňte", alebo "Poučte sa z toho". Po chvíli sa energie, ktoré boli predtým prežívané ako nepohodlné, začnú posúvať, zväčšovať alebo zmenšovať, miznúť alebo prejavovať v nejakej inej časti tela. Časť techniky, týkajúca sa prepracovania, dáva priestor času kľudu, aby sa mohli z nevedomej mysle vynoriť pozitívne posolstvá. Po sedení EMDR ľudia často rozprávajú, že to, čo im robilo starosti a trápenie, sa už nezdá byť problémom.

Táto neurologická technika pohybovania očami umožňuje prepojeniu medzi pravou a ľavou mozgovou hemisférou, čo dodáva väčšie množstvo energie na to, aby sme mohli uvidieť traumu či problémovú situáciu odlišne. Spracovanie situácie a potlačených pocitov v jemnom stave alfa má za dôsledok odlišné chápanie negatívneho zážitku. Sedenie EMDR učí objektívnu metódu pre zaobchádzanie s negatívnymi emóciami, stresom a telesnými bolesťami.

U detí sa EMDR používa na to, aby im ukázalo, ako sa ich negatívne vnútorné telesné stavy podieľajú na vyhýbaní sa domácim úlohám či na zlyhávaní pri úlohách, ktoré sa im nepáčia.

EMDR je kontroverznou metódou, pretože ešte nebola plne zdokumentovaná výskumnými štúdiami, no klinici po celom svete o nej hovoria, že je to jedna z najdôležitejších techník posledných desaťročí pre redukovanie traumy. EMDR vyvinula PhDr. Francine Shapiro v r. 1988 a dodnes sa ju naučilo vyše 14 000 certifikovaných psychoterapeutov na svete. Pretože pre účinnú aplikáciu EMDR je nutné klinické vzdelanie a prax, tvorivé dielne sú vyhradené pre profesionálov z oblasti duševného zdravia, ktorí majú licenciu pre poskytovanie terapie. Francine Shapiro poslala tímy terapeutov, vycvičených v EMDR do takých vojnou zmietaných oblastí, ako bola Bosna a Južná Amerika, aby tam naučili miestnych terapeutov techniku pre uvoľnovanie tráum, spôsobených vojnou a konfliktami.

Preklad článku z časopisu The Awareness Journal: DreamingWolf. Upravené.

Psychoterapia

Systemický prístup - História a charakteristika

História a zdroje

Na všeobecnej úrovni systemický prístup /SP/ vychádza z filozofie radikálneho konštruktivizmu E. Glasersfelda a H. Foerstera, z neurobiologickej teórie poznania H. Maturanu, z teórie sociálnych systémov N. Luhmanna a z klinickej teórie K. Ludewiga. Na počiatku osemdesiatych rokov minulého storočia sa vydelil z rodinnej terapie a prijal výrazne odlišné teoretické východíská.
Ku hlavným metateoretickým princípom SP patrí presvedčenie o tom, že neexistuje poznanie "nezávislé na poznávajúcom subjekte", ale iba poznanie "zúčasnených pozorovateľov", nejestvuje jedno univerzum, ale iba mnohé "verzie sveta", multiverzum, konštruované v ríši jazykových a rečových významov.
Biologické systémy, vrátane človeka sú chápané ako autopoietické (samo-tvoriace sa) a zvonku lineárne neinštruovateľné.
Poradca/terapeut/sociálny pracovník nie je potom expertom, ktorý priamo spôsobuje zmenu v klientovi, je však organizátorom špecifického vedenia rozhovoru, v ktorom môže zmenu podnecovať.
Synteticky otázky systemického myslenia a klinickej teórie rozpracovali K. Ludewig, A. Schlippe a J. Schweitzer.
V Čechách rozvíja SP najmä V. Strnad v pražskom Inštitúte pre systemickú skúsenosť, I. Úlehla rozpracúva SP pre oblasť sociálnej práce, neformálnu učebnicu tohto prístupu publikovala Soňa Pecháčková.
Na Slovensku J. Prevendárová zaraďuje SP medzi najvýznamnejšie súčasné smery rodinnej terapie a poradenstva, V. Bačová nepriamo charakterizuje SP ako súčasť prúdu postmodernej praktickej psychológie.

Charakteristika

Systemický prístup umožňuje vďaka konštruktivistickému chápaniu nový pohľad na tradičné postupy poradenstva, psychoterapie a sociálnej práce. Rozvíja profesionalitu založenú na schopnosti viesť rozhovor s klientom tak, aby bol rešpektujúci, estetický a užitočný.

• Systemická terapia aktivizuje osobné a sociálne zdroje klienta.
• Zameriava pomáhanie viac na prítomné možnosti, ako na analýzu životnej histórie.
• Sústreďuje sa na riešenie problémov, nenárokuje si vypátranie ich príčin.
• Vyzdvihuje klientove silné stránky viac, než jeho zlyhania, či neúspechy.
• Skracuje terapeutický proces, prináša pomoc spravidla už po 3-5 terapeutických stretnutiach.
• Šetrí klientov čas a peniaze.
• Vyhýba sa manipulatívnemu pôsobeniu, rozvíja spoluprácu.
• Zdôrazňuje etické hodnoty a krásu profesie.
• Umožňuje terapeutovi lepšie si uvedomiť vlastné pracovné predpoklady, i "predsudky".
• Originálnym spôsobom redefinuje základné pojmy, ako sú "klient", "problém", "terapia", "pomoc" atď.